Postupné vylepšenie – Canon EOS 1D Mark IV

Keď Nikon oznámil výrobu zrkadloviek so senzorom vo veľkosti kinofilmového políčka (a príslušných objektívov), skončil sa tichý monopol Canonu na tento profesionálny segment zrkadloviek. Mnohí reportéri, ktorí zostali pracovať s fotoaparátmi Canon, možno ešte dúfali, že nový EOS 1D Mark IV bude mať senzor s crop faktorom 1x., no nestalo sa tak. Orezový faktor novinky je podobne ako v celom rade 1D 1,3x (APS-H senzor).

Podstatné zmeny?

Dovolím si vysloviť názor, že rad 1D uvedením 16 Mpx novinky prestáva byť prioritne iba športový a reportážny, ale stáva sa veľmi univerzálnym radom. 16 Mpx už postačí aj na výstavné zväčšeniny či kvalitné módne a produktové fotografie. Tento môj názor sa zakladá na niekoľko ročnej skúsenosti s fotografovaním a požiadavkami zákazníkov z oblasti reklamy. Súčasné rozlíšenia zrkadloviek nad 20 Mpx prevyšujú nároky aj tých najnáročnejších klientov a poriadne zaťažujú prácu a PC techniku z hľadiska hardvérových kapacít. Navyše, ak je klient rozhodnutý pre najvyššiu kvalitu (čo sa nestáva veľmi často), žiada skôr stredoformátový prístroj.  Myslím, že podobne môže chápať situáciu viacero profesionálnych fotografov.  Toto je zmena ohľadom zamerania novinky, technologických vylepšení je hneď niekoľko. Prvou podstatnou zmenou je možnosť nahrávania HD videa v rozlíšení Full FD v špecifikácii až 1080p. Ďalšou novinkou je vysoká citlivosť ISO 102 400, čo je rovnaká hodnota, akú aktuálne predstavil aj Nikon v práve oznámenom modeli Nikon D3s. Kadencia novej závierky je 10 snímok za sekundu, a teda ostala nezmenená. Pri rozlíšení 16,1 Mpx ide o naozaj obdivuhodnú hodnotu.

ISO 1 600: zde
ISO 12 800: zde
 

Podrobné menu

Neviem si predstaviť, čo by mi ešte chýbalo. Toto ma napadlo pri pohľade do rozsiahleho menu novinky. Okrem štandardne dostupnej možnosti zmeniť smer nastavovania otočných voličov je tu možnosť nastaviť podrobne parametre kompresie JPEG formátu na stupnici 1 až 12. Najčastejšie používaným stupňom bol v mojom prípade stupeň 10, čo predstavuje kompromis medzi veľkosťou a kvalitou obrazu. Pri nastavení na hodnotu 12 je už veľkosť JPEG takmer taká ako pri fotení do formátu RAW. Preto je vhodnejšie zvoliť radšej túto možnosť. Ani položka určená na nastavenie funkcií citlivosti ISO neobišla naprázdno. Okrem obmedzenia rozsahu v režime ISO auto ponúka tri rôzne stupne redukcie šumu, povolenie hraničných citlivostí ISO 50 a ISO 12 800. Nechýba ani praktické užívateľské menu, čo je akási programovateľná záložka, v ktorej si môžete priradiť najpoužívanejšie funkcie. Napríklad nastavenie rýchlosti synchronizácie závierky s bleskom či už spomenutý rozsah používaných citlivostí ISO v režime Auto. Ja som v „mojom menu“ mal priradenú aj funkciu optimalizácie dynamického rozsahu, ktorú som mohol pohodlne vypnúť a zapnúť podľa toho, čo som práve fotografoval.

Zaostrovanie a prax

V čom ma novinka nesklamala, je zaostrovanie. V prvom rade je to široké rozmiestnenie až 45 zaostrovacích bodov v celom obrazovom poli, čo je veľmi dôležité pri komponovaní na hľadáčik. Až 39 bodov je krížového typu, pričom sú citlivé až do svetelnosti F2,8. S testovanými objektívmi (Canon EF 24-70 F,8 L a EF 70-200 F2,8 L) bolo zaostrovanie veľmi rýchle a presné aj v zlých svetelných podmienkach. Pri použití extrémnej citlivosti ISO 102 400 som už ledva videl na fotografovaný objekt a práci AF senzora bolo treba pomôcť pomocným reflektorom blesku Canon Speedlite 580 EX II. Nie som reportér, no bežiaceho psa, či kráčajúcu modelku stíha fotoaparát s prehľadom zaostriť aj pri sériovom snímaní. Pri pohľade do hľadáčika zistíte, že nie je práve najväčší, najmä ak ste zvyknutí na hľadáčiky kinofilmových prístrojov. Subjektívne je hľadáčik o niečo menší ako na EOS 5D Mark II a podľa mojich skúseností prakticky rovnako veľký ako pri modeli 7D. Ak ste mali možnosť nahliadnuť do hľadáčika napr. Nikonu D300 – vedzte, že je rovnako veľký aj v 1D Mark IV. V porovnaní s oboma spomenutými má však veľkú výhodu. Má trošku väčší očný bod (tzv. Eye Point), čiže nie je potrebné sa okom príliš tlačiť k očnici. Okulár s očnicou vyčnieva do priestoru,  takže fotenie je naozaj pohodlné(ocenia fotografi s väčšími nosmi ako napríklad ja.)  Posledná veta môže vyznievať zábavne, no ak 3-5 x do týždňa skončíte niekoľko hodinové fotenie s dotlačeným a červeným nosom a mihalnicami sa dotýkate očnice, či nosíte okuliare, už to také zábavné nie je.

Nasadenie v ateliéri

Keďže nepatrím k reportážnym fotografom, nemal som možnosť pri krátkom niekoľko dňovom rýchlom teste vyskúšať všetky podrobnosti práce zaostrovania. Prácu AF pri športe podrobne opíšem v niektorom ďalšom čísle časopisu, keď plánujem nafotiť halové športy, hokej, koncert a divadlo. O to viacej som sa však teraz mohol zamerať na obrazovú kvalitu novinky. Pretože som mal v diári dve fotenia pre náročných zákazníkov, nešlo len o nejaké náhodné cvakanie či porovnávanie testovacích liniek, ale skutočné praktické nasadenie. V prvom rade ma zaujalo teplejšie podanie obrázkov v JPEG, ktoré sa začína približovať ku konkurenčnému Nikonu. Myslím, že to bude vyhovovať hlavne tým reportérom, čo rýchlo posielajú nafotené JPEG-y do redakcií.  V druhom rade som bol nútený vypnúť automatické optimalizovanie jasu, ktoré funguje už veľmi podobne ako Day-lightning pri konkurenčnom Nikone. Táto funkcia je na nezaplatenie pri fotení v exteriéri či v zložitých svetelných podmienkach, no v ateliéri nerobí dobrotu, pretože uberá kontrast a mení niekedy tonalitu snímky. Canon v zásade nikdy nemal problém s podaním najsvetlejších odtieňov, ale čo dokázal v tomto modeli, je veľmi chvályhodné. Pri fotení v ateliéri boli snímky z novinky o niečo svetlejšie ako pri modeli EOS 5D II, čo som si nevedel pri fotení vysvetliť. Povedal by som, že subjektívne až o +0,3 či +0,7  EV, čo je príliš veľká odchýlka pri fotení v manuálnom expozičnom režime.  Pri porovnávaní fotiek v počítači mi však bolo jasné, že oba prístroje exponujú správne. Rozdiel bol spôsobený tým, že 5D II podalo o niečo tmavšie stredné tóny ako 1D Mark IV. Po jemnom posunutí stredného bežca v dialógovom okne, a teda zosvetlení fotografie z EOS 5D Mark II v grafickom editore, sa obrazový výstup úplne zhodoval z oboch prístrojov.

Farebnosť a tonalita pod drobnohľadom

Čo ma však prekvapilo, bola väčšia rezerva v oblasti najvyšších jasov v porovnaní s EOS 5D Mark II. Kresba bola síce zachovaná v oboch prípadoch na veľmi podobnej úrovni, no farebnosť a jemnosť prechodu bola podľa môjho názoru lepšia pri modeli 1D Mark IV. Ak som bol pred dvomi rokmi nadšený z dynamického rozsahu FujiFilmu Fine Pix  S5 PRO, niečo podobné môžem povedať o aktuálnej novinke z radov Canonu. Nový 1D Mark IV má také podanie veľmi jasných odtieňov a tónov, na aké som bol zvyknutý pri kinofilme. Istotne toto sú riadky, ktoré reportérov asi pramálo zaujímajú, no ak niekto potrebuje rozumný prístroj na všetko (napríklad ako štandardný komunálny fotograf), myslím, že ho tieto informácie veľmi potešia. Nechcem predbiehať skutočnosti, ale už sa teším na nový 1Ds Mark IV, ktorý by mohol priniesť ešte lepší obrazový výstup, ak by sa použilo nové spracovanie obrazu a procesor Digic 4 v dvojjadrovej konfigurácii a obrazový senzor vo veľkosti kinofilmového políčka. Dúfajme, že nové 1Ds nebude mať vyššie rozlíšenie senzora ako 30 Mpx. Prinieslo by to poriadne veľké obrazové dátové súbory a aj poriadne nároky na optiku, takže reálny potenciál senzora by mohlo využiť iba niekoľko objektívov z dielne Canonu či tretích výrobcov.

Verdikt

Mnohí so mnou nebudú súhlasiť, no musím povedať, že novinka je plnohodnotný profesionálny fotoaparát, ktorému nič nechýba. Dokonca ani toľko prepieraný FF senzor. Treba si počkať na výslednú maloobchodnú cenu, no podľa predbežných odhadov sa zdá, že by mohlo ísť o profi telo za rozumné peniaze vhodné hlavne na bežnú reportérsku a komunálnu fotografiu, teda každodenný chlieb bežných fotografov. Tí fotografi – reportéri, čo vydržali a v posledných dvoch rokoch odolali psychologickému tlaku, ktorý na nich vyvinul konkurenčný Nikon s modelmi Nikon D3 a D3s a novými objektívmi, majú teraz možnosť získať porovnateľné telo s tou výhodou, že nemusia meniť celý systém a pracovné návyky s tým spojené. Jediným negatívom novinky, ktoré stojí vôbec za reč, je podľa môjho názoru trochu menší hľadáčik, ktorý nedosahuje kvalít modelu 1Ds a nižšieho „ateliérového“ tela EOS 5D Mark II.

Kategória poloprofesionálna zrkadlovka
Canon EOS 1D Mark IV

• Canon EOS 550D – ešte viac detailov
• Februárové novinky od Canonu

Líbil se Vám článek? Hodnoťte jako ve škole: